La SÍla dal Triculōr

 

SÍla dal Triculōr

Al GunfalÚun

La BandÍra dal 1797

Da Pi‚sa Gr‚nda, s' es guÍrda al Pal‚s dal ComŻn, la Sela dal Triculōr l' ť a mansŤina ed l'ingrŤs principÍl sÚta a cl' alsÍda ch' a 's vŤd insťm al tŤg.

ProgetÍda e f‚ta da l'inzgnÍr bulgnŤiş Ludovico Bolognini (1739 Ė 1816), l' ť stÍda pinsÍda cme archťvi duchÍl.

In stť sÍla, şvudÍda dal j impalcadŻri ed l'archťvi, al 27 dicŤmber 1796 a s' Ón riunÓ i rapreşent‚nt dal sitÍ lťbri ed RŤz, MÚdna, BolÚgna e FrÍra per dichiarÍr la n‚sita ed la Repůblica Cişpad‚na.

Al 7 de znÍr dal 1797 sů propŰsta ed l' abÍ Giuseppe Compagnoni ed Lugo al Cunsťli di deputÍ dal sitÍ lťbri ŗn siēlt cme stindÍl i trÓ culōr vŤird-bi‚nch-rÚs che, ind al 1848, Ón dvintÍ i culōr ed la BandÍra nasionÍla ( al prť mudŤl l'Íra a b‚ndi zachÍdi). La SÍla dal Triculōr, ciamÍda in prinsťpi SÍla PateriŰtica, la rapreşŤinta a sŤgn ed l' impŤgn civÓl ed la sitÍ. AdŤsa l'ť al pŰst in důve a 's riunťs al Cunsťli ComunÍl, l'ť a gh'ť ‚nca tgnŻ dac‚t al GunfalÚun ed la sitÍ, decorÍ 'd amd‚j d'Űr al Valōr MilitÍr.

Al GunfalÚun, piturÍ da Ottavio Lavagna ind al 1765, al gh' ŗ da 'na pÍrta al figŻri ed la MadÚna ed la GiÍra cun sÚta S‚n PrŰspert tra i S‚nt Grisanto e Daria da cl' Ítra pÍrt al stŤma dal ComŻn, l'ť stÍ restarvÍ ind al 2007 da ''Reastauro Tessile'' 'd AlbinŤa.

La SÍla la vÓn druvÍda per di şpuşalťsi, cunferŤinsi e manifestasiÚun culturÍli.

Tůt j ‚n, al 7 de znÍr, la sitÍ la festŤgia l' anivers‚ri ed la n‚sita dal Triculōr, a la preşŤinsa di grŰs person‚g dal StÍt.

L'ť at‚ch a gh'ť ‚nca al MuşŤo dal Triculōr důve Ón in mÚstra di documŤint e 'd j arcŰrd antŪgh relatÓv a la stŰria ed la BandÍra da la sů n‚sita e ind al divÍrsi fōrmi ch' la gh' ŗ 'vŻ ind al perťiod tra la n‚sita ed la Repůblica Arş‚na e la RestaurasiÚun.

La SÍla dal Triculōr dal d'ed fōra

Cēşi e MonumŤint